Chujava – v starších mapách označené ako Kujavy – predstavuje v centrálnej časti Slanských vrchov jedinečný geomorfologický fenomén, ktorý nemá v širokom okolí konkurenciu. Podľa niekoho je názov Chujava nesprávny, sami obyvatelia Zlatej Bane v tejto veci používajú viaceré varianty, ale je to lokalita, ktorá sa nachádza neďaleko Zlatej Bane, a to južne od kóty 869,5m. Kráter Chujava – pravdepodobne vznikol zosuvom obrovského skalného bloku z masívu Čiernej hory. V nadmorskej výške cca 760 m sa tak vytvorila kotlovitá prepadlina hlboká 80 metrov, pričom šírka zosuvu bola 120 metrov a dĺžka 350 metrov. Zosuv bol zapríčinený mrazovým zvetrávaním vrstevných hmôt zlatobanského sopečného telesa a hĺbkovou eróziou Delne a jej prítokov. Často sa spomína skalné zrútenie, ba dokonca okraj sopky. V oboch prípadoch sa jedná o pravdivé tvrdenia.
Prístup ku kráteru Chujava je náročný hlavne z orientačného hľadiska, pretože k nemu nevedú turistické značky. Najlepší prístup k tejto lokalite je zo Zlatej Bane, od budovy Lesného závodu, ktorý leží na dolnom konci obce. Z hlavnej cesty odbočíme doľava na lesnú asfaltovú cestu. Zhruba po 1 kilometri po ľavej strane je niekoľko vodných zdrojov. Pri prvom z nich odbočíme doľava, do kopca na nevýraznú lesnú cestu. Sledujeme túto cestu tiahnucu sa približne severným smerom. Po necelých dvoch kilometroch od začiatku túry cesta stráca na výraznosti a prichádza už tesne pod strmé svahy Čiernej hory, odbočíme vpravo do lesa a už sa tu črtajú skaly okraja Chujavy. Odtiaľto sú pekné výhľady do okolia. Zostúpime strmým svahom do “kotla”, hlbokého asi 80 metrov, v ktorom sa prejavuje podobný efekt, aký poznáme v ľadovej jaskyni. Studený vzduch nemá možnosť odtiaľto stekať preč, a preto je tu stále chladnejšie ako v okolí. Aj studnička vo východnej časti má príznačný názov “Žimna voda”. Navštívili sme túto lokalitu v máji a nad kráterom sa teploty už dopoludnia šplhajú vysoko nad 20 stupňov, dolu si však obliekame svetre a vetrovky, lebo je tu chladnejšie najmenej o desať stupňov. Cítime to, ale aj vidíme, lebo v otvoroch do nespočetných malých a väčších jaskyniek vidno kusiská ľadu, ktoré tu podľa všetkého pretrvajú do najbližšej zimy. Ak je v zime veľa snehu, tak tu v priehlbinách sa tento udrží až do mája, hoci na okolí už nie je po snehu ani stopy. V tomto prípade skutočne platí, dokiaľ neuvidíš na vlastné oči, neuveríš. To, čo vidíme, prevyšuje všetky naše očakávania. Keď vchádzame do krátera, ocitáme sa akoby v inom nadprirodzenom svete. Je tu chladno, vlhko a pri troške fantázie sa cítime ako v zakliatej krajine z rozprávky. Postupujeme pomaly za sebou husím pochodom, aby sme nepoškodili okolitú vegetáciu viac, ako je nutné, aby sme nerušili túto tajomnú atmosféru, a aby sme nerušili živočíchy, ktoré tu žijú. Prechádzame spleťou nakopených machom obrastených balvanov, miniatúrnych jaskynných systémov, tajuplných dier, previsov, plaziviek, ktoré sú popretkávané nevšednou vegetáciou bujných machov, lišajníkov a papradín, akoby sme boli vošli do pralesa. Bývala tu dlhotrvajúca sibírska zima s častými chujavicami (od nich asi vznikol jeden z názvov – Chujava). Najväčšia jaskynka poskytuje úkryt pre niekoľko ľudí. V týchto dierach sa do leta drží sneh a ľad, čo využívali obyvatelia Zlatej Bane, ktorí ich využívali ako prírodné chladničky na odkladanie hlavne mäsa. Kráter Chujava je známy aj tým, že je to jedno z najnižšie položených miest s výskytom brusníc. Tieto rastú obyčajne vo vyšších nadmorských výškach. Chujava – Kujavy sú divoko krásne, až má človek zvieravý pocit nebezpečenstva. Prejdeme kráter asi za hodinu a už sa šplháme strmo hore – pripadá mi to, akoby sme išli kolmo do neba. Ale aj tento výstup má koniec, vyjdeme na žltú značku na kóte 869,5 m a vieme, že sme z krátera vonku.
Návšteva tohto miesta je skutočnou lahôdkou pre fajnšmekrov, ktorí čo-to vedia aj o geológii, geomorfológii, ale aj živej prírode. Aj bežného návštevníka však zrejme uchváti odľahlosť a izolovanosť miesta s drsnou, no minimálne poškodenou prírodou, čo je dnes v Slanských vrchoch pomaly raritou. Osobne som na vlastne koži zažila, že kráter Chujava má zvlášte genius loci, rovnako to cítili aj tí, čo boli v ten deň na tomto mieste so mnou… Skúste si ho vycítiť na vlastnej koži…
Alena Bodnárová