Hrad Kamieniec
Členovia Klubu prešovských turistov svoje turistické výlety nerobia len po Slovensku, ale cestujú za krásami miest a prírody aj do susedných krajín, do Maďarska, na Ukrajinu, do Poľska, ba boli už aj v Rumunsku.Tentoraz sa rozhodli ísť do susedov – do Poľska „objaviť“ pre seba ešte nevidené a nenavštívené miesta – prírodnú rezerváciu Przadki, hrad Kamieniec a v Stepine bunker z 2.svetovej vojny. Všetky tieto objekty sú blízko Krosna a tak im na výlet stačil jeden deň. Pár týždňov predtým bola malá skupinky našich turistov „na prieskume“, a tak sme teraz išli na isto. Objednali sme počasie a autobusy nás zaviezli na začiatok trasy k prírodnej rezervácii Przadki. Turistický chodník – mimochodom veľmi dobre značený pre nás nezvyčajne čiernymi turistickými značkami – nás viedol lesom až k samotným Przdakam.
Przadki
Dĺžka chodníka je asi 2,5 km a najvyššie miesto tejto jedinečnej prírodnej rezervácie je vo výške 520 m n. m. a nachádzajú sa tu bizarné skalné útvary zo zlepencových pieskovcov sivožltej farby. Przadki od nepamäti skrývali tajomstvá, v rannom stredoveku tu bolo slovanské sídlisko, je tu aj miesto, kde bolo v tom čase pohrebisko. Samotné skalné útvary pripomínajú tvarmi obrie postavy „sličných kobiet“ (krásnych dievčat). Podľa jednej z legiend Przadki (po slovensky priadky) dostali meno podľa zakliatych dvorných panien. Tieto tri dcéry sa jedného dňa narodili žene kastelána. Keď vyrástli, boli veľmi pekné, ale aj zlé, pyšné a lenivé. Bogdana, Sláva a Mila – tak sa volali – chceli len tancovať, hrať sa, skákať cez ohniská a poľovať v rozľahlých lesoch. Matka sa márne snažila naučiť dievky pracovať. Keď dcéry dorástli, nadišiel čas, kedy sa o ich priazeň začali zaujímať traja urodzení bratia. Podľa tradície, nevesty mali ako dar ženíchom utkať ľanové plátno, zasadli teda za krosná a začali tkať. Nevydržali však dlho pracovať, žiadalo sa im len zábavy a hier. Čas plynul a nadišiel deň, kedy mali uvítať ženíchov aj s utkanou látkou. Bola to práve nedeľa, dievky vyšli na kopec a s pribúdajúcim slnkom chceli dokončiť ľanové plátno. Ešte skôr, ako stihli dokončiť svoje práce, zazvonili zvony zvolávajúce ľudí do kostola a v tom okamžiku sa dievky premenili na skaly hrdo sa pozerajúce do výšky a takto ich nachádzame aj dnes.Druhým naším zastavením na tomto výlete bola zrúcanina hradu Kamieniec – Ehrenberg. Hrad sa nachádza v blízkosti mesta Krosna v juhovýchodnej časti Poľska. Je jednou z najznámejších historických miest v podkarpatskom kraji Poľska. Viditeľná časť hradu sa vypína vo výške 450 m n. m. s výhľadom do údolia rieky Wislok. Ako nám povedal veľmi príjemný a fundovaný sprievodca – pôvodne na mieste hradu stávala strážna veža tvrdza, ktorá bola zničená počas tatárskeho vpádu okolo roku 1241. Prvý hrad s názvom Kamieniec bol postavený okolo 13.storočia ako obranný hrad proti útokom nepriateľov z iných krajín.Hrad bol podrobený mnohým archeologickým prieskumom, ale aj tak jeho počiatky nie sú celkom vyjasnené. V 14. storočí bol vo vlastníctve kráľa, Kazimíra Veľkého ktorý ho niekedy pred r. 1402 daroval svojmu podkancelárovi. Potom tento majetok dedili jeho potomci, ktorí sa tiež po ňom volali Kamieniecki. V roku 1530 sa dostal stredný hrad, spoločne s východným predhradím (dnes tzv. Korczyńským), do rúk Severyna Bonera a vzniklo zaujímavé společenstvo, lebo západná časť (tzv. Odrzykońská) patrila stále pôvodnému majiteľovi. Boneroví si svoje obydlie vybudovali na čele dnešného stredného hradu. Od r. 1579 sa tu často menili majitelia. Z tej doby pochádzajú početné spory medzi majiteľmi a sú listinne doložené. V rokoch 1630 až 1730 bol celý hrad zjednotený do majetku rodu Firlejových vďaka láske a svadbe Žofie Skotnickej s Mikulášom Firlejom. Od začiatku 18. storočia však hrad chátra a prestáva plniť funkciu rodového sídla. Od konca 19. storočia je zámy už len ako romantická ruina. V súčasnej dobe je opravovaný a je verejnosti prístupný.Tretím miestom, kde sme sa zastavili, je Stepine – miesto, kde sa počas II. Svetovej vojny stretol Adolf Hitler s Mussolinim. Je tu tzv. Bunker, ktorý bol postavený špeciálne na toto stretnutie. Postavený je na povrchu, stavalo ho tisíce väzňov a židov, postavili ho za 10 mesiacov, je dlhý 400 m, vysoký tak, aby sa doňho zmestil vlak, steny sú zo železobetónu, hrubé 3 metre – to pre prípad, ak by bol bombardovaný, aby nebol poškodený. Hitler s Mussolinim cestovali po Európe vlakmi (Hitler vlakom „Amerika“, Mussolini „Ázia“). Potrebovali sa stretnúť v Poľsku blízko hraníc a keďže tu nebol žiadny tunel v kopci, ako v iných krajinách, tak nechali postaviť tento v Stepine. Tu sa teda stretli, a z letiska v Krosne odleteli na inšpekciu východného frontu. Prešli sme so sprievodcom celý tunel. Sprievodca nám ešte povedal, že po vojne tunel využívali na pestovanie šampiónov alebo na odskúšavanie mimoriadne citlivých elektornických prístrojov – to preto, lebo sem neprenikne žiadny signál zvonku.Cestou späť sme sa zastavili v Krosne – je to pekné mestečko Podkarpatia, najväčší rozkvet zažilo v polovici 14. storočia, kedy bolo nazývané „Malým Krakowom“ až do 17. storočia. Bolo centrom obchodovania s vínom, neskoršie sa tu rozvíjal sklársky priemysel a tiež spracovanie nafty. Perlou Krosna je farská bazilika vybudovaná v 16. storočí. Na námestí sa zachovali pekné arkádové domy s pivnicami, kde sa skladovalo víno.Výlet sa vydaril, aj počasie nám prialo, zapršalo trochu len počas našich presunov autobusom.
Text: Alena Bodnárová
Foto: Miro Mudrák
- Przadki