Napoleonov klobúk
Keď cestujete vlakom z Kysaku smer na Margecany, určite si na ľavej
strane nad priehradou Ružín všimnete výrazný kopec, ktorý spadá k
priehrade z vrchu kaskádou skalných galérií, žľabov a stien. Rozdiel výšok
medzi Ružínom a koncovou výhľadovou plošinou je asi 500 metrov. Tento
kopec Holica – nazývaný aj Napoleónov klobúk (kvôli výraznej podobe
s klobúkom, ktorý nosil Napoleón) bol cieľom Klubu prešovských turistov,
ktorí pod vedením Jirky Mikušovej akciu zorganizovali v jednu aprílovú
sobotu. Na Bokšovské skaly, v ktorých susedstve sa týči Napoleonov
klobúk, turisti vystúpili už minulý rok, ale to išli z Kysaku cez Jánošíkovu baštu.Tentoraz si zvolili inú trasu a to z Veľkej Lodiny po modrej turistickej značke, ktorá vedie popri Mária prameni na Prielohy (asi za jednu hodinu), odtiaľ po bočnom neznačkovanom hrebeni až na Bokšovskú skalu a skalné mesto Bokšov. Bokšovská skala bola za rezerváciu vyhlásená v roku 1954 za účelom ochrany zachovalých vzácnych lesných bučín a skalných biocenóz na vápencoch a predstavuje plochu o rozlohe 146.71 ha. Vidno tu vápencové bralá, ktoré prudko spadajú do doliny Hornádu.Nájsť tu môžeme napríklad krík Škumpy vlasatej, Horčičník Wittmanov, Dub plstnatý, Jaseň malinový a krásne Poniklece veľkokveté. Z vrcholu Bokšovskej skaly (na vrchole je triangulačný kamenný bod), odbieha smerom na západ bočný hrebeň smerom na Napoleonov klobúk, na mape je názov Holica. Celý hrebeň je silno skalnatý, s nádhernými scenériami, hrebeň sa otáča smerom na sever, na jeho okraji sa nachádzajú strmé bralá. Celý hrebeň prekvapuje bralami, ostrými ako ihly. Pri traverzovaní smerom na západ z vrcholu sa našim turistom naskytol najkrajší výhľad naľavo na Sivec, Na horizonte vidno Kojšovskú hoľu, Folkmarskú skalu a výbežky Hnileckých vrchov. Napravo výhľadu dominuje Čierna hora s Bujanovom, Suchým vrchom a Bystrou. Celú panorámu dotvára priehrada Ružín aj s horným múrom, železničným mostom a chatárskou osadou, ktorá ostala po pôvodnej dedine Ružín. „Ružínska vyhliadka“ má vrcholovú knihu a tento bod tam označujú ako Líščí vrch. Zapísali sa do knihy a už ich čakal zostup z vrcholu, ktorý je veľmi exponovaný, nebezpečný, padajú kamene. Preto sa odporúča pri zostupe vytvoriť „rojnicu“. Tak to urobili aj naši turisti a tým predišli tomu, aby niekoho zranili padajúce kamene. Všetci sa zhodli na tom, že to bola náročná túra, hlavne kvôli tomuto zostupu a aj kvôli počasiu – ku koncu začalo nepríjemne mrholiť. Ale aj keď náročná, ale krásna, aj napriek počasiu boli krásne výhľady a turistický zážitok to bol úžasný! Doporučujem túto túru všetkým turistiky-chtivým; nie je to ďaleko od Prešova ani od Košíc, dá sa tam dostať verejnou dopravou a zážitok a dojmy stoja za to!
Takže dovidenia nabudúce!
Alena Bodnárová
Galéria k článku – OTVOR