Hradová hora
Prvú aprílovú nedeľu si náš Klub prešovských turistov naplánoval výlet na Hradovú horu, pretože práve v tomto období by tam mala kvitnúť chránená čemerica purpurová, chceme ju vidieť a turistikou urobiť niečo aj pre svoje zdravie. Takže poďte s nami, dozviete sa, či sa nám to podarilo.
V nedeľu ráno nastupujeme do autobusu smer Bodovce. Je nás niečo vyše štyridsať a okrem nás sa v autobuse vezie len niekoľko domácich. Šoférovi to nedá a pýta sa, či ideme niekam na „odpust“, keď nás je toľko. My ho vyvedieme z omylu a zdôveríme sa mu, že ideme na Hradovú horu pozrieť na zvyšky hradu a hľadať krásnu rastlinku čemericu purpurovú. Vystúpime na konečnej v Bodovciach a ideme dolinou smer Hradová hora. Škoda, že tu nie sú turistické značky, ten kto tu nebol, možno by dnešný cieľ ani nenašiel. Ale my máme v skupine turistov, ktorí tu už boli, okrem toho sa ku nám po ceste pripoja dvaja turisti od Sabinova (o dnešnom výlete sa dozvedeli z relácie Rádiovíkend na SRO). Títo nás smerujú, aby sme došli tam, kam chceme. Podľa ich slov sem chodia v neskoršom období na huby, a tak to majú schodené krížom-krážom, poznajú aj skratky, ale aj pohodlnejšie cesty…Takže ideme: v ústí doliny sa pred nami vypína vo výške 871 m n. m. Hradová hora. Dobre spevnenou poľnou cestou kráčame až k „veľkému mostíku“, cesta sa tu rozdvojuje, my ideme tou vpravo. Odtiaľto, po asi polhodine cesty prídeme k drevenému prístrešku, trochu si oddýchneme a ideme ostrou zákrutou doprava. Asi polovica z nás sa vrátila a pokračovala strmou skratkou smerom rovno hore na horu. My ostatní ideme pohodlnou zvážnicou ďalej. Je to cesta síce trochu dlhšia, ale keďže pokračuje serpentínami nahor, strmšia je len kus pod vrcholom. Vyjdeme na kopec nazývaný jednoducho Hora (výška 903 m n. m.), oddýchneme si na senníku na krásnej, v tomto slnečnom dni preteplenej lúke, a pokračujeme vľavo mierne klesajúcim lesným chodníkom. Po pár desiatkach metrov sme na Hradovej hore. Poznáme ju hlavne podľa zvyškov opevnenia. V 9. storočí tu vzniklo mohutné slovanské hradisko, ktorého fortifikačná podoba sa postupne upravovala, až nadobudla podobu opevnenia, ktoré pozostávalo zo štyroch valov; tieto obklopovali celú Hradovú horu a chránili tamojšie spoločenstvo pred prenikaním maďarských – arpádovských družín na toto územie. Asi pred 40-timi rokmi sa tu uskutočnil rozsiahly archeologický prieskum, kedy boli odkryté zvyšky stavebných objektov, opevnenia, našli sa zvyšky keramiky, železné predmety… Na Hradovú horu sa vzťahuje aj povesť, povráva sa medzi ľuďmi, že v doposiaľ neodkrytých pivniciach pod hradiskom je dodnes ukryté vojsko, ale je zakliate. Ožije vraj až vtedy, keď jeho národ bude v najväčšej núdzi a bude odkázaný na jeho pomoc.
Národná prírodná rezervácia Hradová hora bola vyhlásená v roku 1981 ako prvá rezervácia v pohorí Čergov. Hlavným motívom pre ochranu tohto územia je výskyt balkánskeho druhu čemerice purpurovej, my sme sem dnes prišli aj preto, aby sme uvideli v kvete túto rastlinku (zvykne kvitnúť v marci – apríli). Z vrcholu Hradovej hory zídeme niekoľko metrov po svahu a už vidíme kvety čemerice purpurovej – skromné, ale krásne, sú tu roztrúsené jednotlivo, ale aj v trsoch. V tejto výške sa teraz tráva ešte nezelenie, a tak na sivastom podloží zoschnutého lístia kvety ľahko vidíme – rastlina je vysoká asi 10 – 20 cm, kvety sú zvonku svetlofialové, vnútri obsahuje veľa piestikov a lupene majú zelenofialovú farbu. Je ich tu neúrekom, lebo tento svah je presvetlený, otočený na juhovýchod. Pofotíme si čemericu, hradby, seba na hradbách a ideme spevneným lesným chodníkom do Terne, odkiaľ sa zvezieme autobusom až do Prešova. Dnešný krásny slnečný výlet „zaklincujeme“ dobre chladeným pivkom na Starej Dúbrave a krásny deň je za nami. Tešíme sa na ďalšie turistické výlety za poznaním, v spoločnosti spriaznených turistických duší. Dovidenia!
Text: Alena Bodnárová
Galéria k článku – tu