Pieniny, Červený Kláštor
Pieniny
Keď prídete do Červeného Kláštora, máte nepreberné množstvo možností, ako využiť hoci len jeden deň v tomto rekreačno-turistickom stredisku Pienin. Klub prešovských turistov v jednu júnovú sobotu sem zorganizoval zájazd a nechal na každého účastníka, kam pôjde a čo chce vidieť.
Ako sme očakávali, väčšina z nás boli zdatní turisti, ktorí chceli zdolať pár kilometrov po kopcoch. Z nich sa vytvorila najväčšia skupina a pod vedením Danky nastúpili na trasu v Červenom Kláštore, kde nás všetkých vyložil objednaný autobus. Prešli cez nedávno vybudovanú Pieninskú lávku pre peších na druhú stranu Dunajca a to sa už ocitli v Poľsku – v obci Sromowce Niźne na úpätí Troch korún. Cez Przelecz Szopka (Chwala Bogu) vyšli až na Tri koruny, ktorých najvyšším bodom je Okraglica s výškou 982 m. V skutočnosti sú koruny Pienin tvorené až piatimi korunami: Okraglica, Pańska Skala, Plaska Skala, Ganek a Nad Ogródki. Turisti vystúpili na Okraglicu a cez rázcestie Kosarzyska prešli na Góru Zamkowu, čo sú vlastne zrúcaniny Pieninského hradu. Tu si oddýchli, niečo zajedli a pokračovali už po hrebeni cez kamień Wojtek – Bajkow Groń – Pieninky – Czertezik až na ďalší vrchol Pienin Sokolicu (747 m). Vstupenka na vyhliadku z Okraglice platila aj na Sokolicu. Vystúpiť na tieto kopce stálo za to, sú odtiaľ nádherné kruhové výhľady na okolitú krajinu Slovenska a Poľska a hlboko pod nimi vidno červené strechy kartuziánskeho kláštora, kľukatiaci sa Dunajec a ako „bodky“ splavujúce plte a rafty. Pokochali sa výhľadmi, ktoré boli excelentné, vzduch bol čistý, hoci bolo pod mrakom. Bolo to ideálne počasie na turistiku, teploty boli nižšie, ako po iné dni, išlo sa ľahšie aj tričká boli menej prepotené. Našich turistov čakal ešte strmý zostup k Dunajcu (mnohí hovorili, že to bolo ťažšie ako stúpanie nahor) a cesta do Kroscienka, kde na nich čakal autobus. Niekoľko turistov dnes využilo možnosť prejsť sa z Červeného Kláštora popri Dunajci, po dobrej spevnenej ceste až do Lesnice a do Szczawnice. Ono sa to ani nezdá, ale prešli dobrých 15 kilometrov, hoci na rozdiel od tých na Troch korunách, takmer po rovine. A boli aj takí, ktorí po krátkej prechádzke popri Dunajci sa vydali obdivovať exteriéry aj interiéry kartuziánskeho kláštora, postaveného ešte začiatkom 14. storočia kartuziánmi. Kláštor je v súčasnosti pekne zreštaurovaný, v jednotlivých miestnostiach sme mali možnosť vidieť mnoho predmetov a artefaktov z doby, kedy tu bývali kartuziáni a neskôr aj rád kamaldulov – mlčiacich mníchov. Jedným z nich bol aj legendárny fráter Cyprián, ktorý vynikal v lekárstve a prírodných vedách. K jeho životu sa viaže viacero povestí a jedna z nich hovorí, že pri zbieraní liečivých bylín, v prekrásnej pieninskej prírode, pozoroval orla a veľmi mu závidel, ako sa vznáša do výšin. Rozhodol sa skonštruovať lietajúci stroj, na ktorom by mohol vyletieť vyššie ako operenci, aby tak spoznal záhady nedostupné ostatným smrteľníkom. Po zostrojení klzáka vzlietol z Troch korún a na čarovných krídlach, poháňaný láskou ku švárnej pastierke letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz až na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom na zem. Na tomto mieste vyrástla skala – veža a tá sa dodnes nazýva Mních. Toto všetko a ešte aj ďalšie zaujímavosti nám porozprávala počas prehliadky milá sprievodkyňa. Ale to už bol čas odchodu. Objednaný autobus „pozbieral“ turistov v Kroscienku, Szczawnici a v Červenom Kláštore a plní dojmov a prekrásnych zážitkov sme sa vrátili do Prešova. Už teraz však vieme, že sa sem chceme opätovne vracať. Takže dovidenia!
Alena Bodnárová