Magurski Park Narodowy
KPT Prešov v prvomájovú nedeľu tohto roku zorganizoval turistiku do Poľska. Tentoraz sa rozhodli spoznať Magurski Park Narodowy – Rezerwat Kornuty, Diabli Kamieň a Magurski vodospad v Poľsku. Bolo pripravené viac trás, ale aj keď išlo niečo vyše sedemdesiat turistov, rozhodli sa, že všetci pôjde spolu, aby sa nestalo, že sa niekto stratí alebo zablúdi, lebo predsa značenie v Poľsku je iné, ako u nás doma a myslím, že ešte nikto z nich túto krásnu oblasť Poľska nenavštívil (pravda okrem našich „prieskumníkov“).
Z Prešova sa vybrali objednanými autobusmi do dedinky Bartne. Veľký autobus by po miestnom moste neprešiel, lebo má predpísanú tonáž len 6 ton, preto sa postupne malým busíkom presunuli po chatu PTTK (Polski Towaryšski Turystyczny Klub). Presun zvládli dobre, a tak sa už čoskoro ocitli na dobre značených turistických trasách: postupne navštívili pamätník Jána Pavla II. na Watkowe, Rezerwat Kornuty, Diabli Kamieňa a prišli až do Foluszu. V závere trasa vedie cez potok Klopotnica, nikto nemal v podstate problém ho prejsť, hoci to nebolo jednoduché. Inou cestou sa ísť nedalo, lebo je tu veľa súkromných poľných ciest a ohradených pozemkov a konkrétne pri Foluszi sú chovné rybníčky, ktoré sú tiež súkromné, oplotené a majitelia samozrejme nedovolia prechádzať cez tieto miesta.
A pre tých, čo na týchto miestach neboli a chceli by ich navštíviť ešte pridávam niekoľko informácií, aby vedeli, čo tu naši turisti videli, tak teda:
Magurski Park Narodowy, ktorý podľa propagačných materiálov, ale aj v skutočnosti „je možno navštíviť od wschodu do zachodu slunca“, patrí geograficky pod najväčší celok poľských Karpát – Beskid Niski a je v tomto celku parkom najmladším, vyhlásený bol v roku 1995 a má rozlohu 19 439 ha. Park je silno zalesnený, veľmi dobre sú zachované bukové, jedľové lesy, vyskytuje sa aj breza, čerešňa. Je budovaný prevažne z pieskovcov, hrubozrnných, tzv. pieskovec Magurski. Medzi najkrajšie útvary NP patrí Rezerwat Kornuty a Diabli Kamieň. Rezerwat skalny Kornuty (názov má pravdepodobne podľa jedného druhu ovce – kornuty – táto má zatočené rohy a tak vyzerajú aj niektoré tamojšie skaly) sa nachádza na juhozápadnej strane vrchu Kornuty (829 m). Tvoria ho skalné formy z hrubého pieskovca magurského. Dlhotrvajúcou eróziou sú vytvorené fantazijné skalné bloky, niektoré dosahujú výšku do 20 m. Atrakciou parku sú tiež jaskyne, z ktorých najväčšia je Jaskinia Mroczna. Diabli Kamieň – sú to vlastne zvláštne zoskupené skalné útvary, pieskovce. Túto oblasť začali osídľovať v XIV. – XV. storočí pastieri – tzv. valasi – boli to rusíni tiahnuci z južných Karpát na západ. Z prenikania týchto kultúr valaskej a rusínskej zrodila sa pastiersko-roľnícka etnická skupina – Lemkovia a títo veľmi pracovití ľudia sa zaslúžili o obnovu hospodárstva v horách aj Magurského PN. Vznikali horské dedinky s remeselníkmi a obchodom. V každej z nich je aj viac kostolov, prevažne drevených grécko-katolíckych ako aj pravoslávnych. Po celé stáročia ľudia trpeli nájazdmi a vojnami. Najväčšie utrpenie tohto ľudu bolo obdobie I. svetovej vojny, tzv. „Operácie Gorlickej“ – 2.mája 1915 bola pod Gorlicami jedna z najväčších bitiek I. svetovej vojny (bodák na bodák!) na Podkarpatsku. Gorlice boli úplne zničené, bojovali tu vojaci Rakúsko-Uhorska, Ruska, Pruska. Po tejto krvavej vojne ostalo 365 cintorínov, ktoré sú po celej línii frontu od slovenského Zborova až po ústie Dunajca do rieky Wisly. V horách je možno ešte dnes vidieť zákopy. Druhá svetová vojna ťažko zasiahla tento región, už v roku 1939 tu boli strety s hitlerovskými vojakmi a vyvrcholením boli boje o Dukelský priesmyk. Poznanie histórie ešte umocňuje krásu tohto kraja, a preto si s domácimi už na záver len povzdychneme:
„SERCU BLISKI – BESKID NISKI – ZNASZ LI TEN KRAJ ?
Alena Bodnárová